Katka mi povedala: túto saunu treba vidieť. Slovo dalo slovo a o pár dní sme už boli na ceste. Do Dúbravice. Dedinky, kúsok za Banskou Bystricou. Tri baby, čo sa vybrali saunovať. “A čo nemáte dostatok sáun a wellness na Liptove ?” – padala štandardne otázka… Alebo “Veď máte svoju ? Nestačí ?”…

Nuž, my veru saunovanie milujeme. Aj v Dúbravici. Táto sauna je totižto INÁ !!! Je prírodná. Je v lese. A je pri potoku, kde sa schladíš. Kúri sa v nej drevom. O elektrine ani chýru ani slychu. Namiesto vypínača zažaté sviečky. A všetko, čo potrebuješ, si prinesieš. Táto sauna je proste MEGA. Pár dní vopred som zavolala na telefónne číslo z netu. Chalan s menom Andrej prisľúbil, že saunu vykúri na dohodnutý termín. Piatok trinásteho o 15,30, deň pred splnom, takmer “bosarácky” termín…

Prejdeš dedinkou, ocitneš sa na lúkach ohraničených lesmi. Odstavíš auto na poľnej cestičke (okrem nás ňou neprešiel v tom čase nik) a cca 50 metrov prejdeš pešo. Spoza stromov, v tesnej blízkosti potôčika, vykukne malinký drevený “domček”, taká malá “kôlňa”. Hľadeli sme naň veľmi rozpačite. Pôsobil veeeľmi “nenápadne” a mierne zanedbane (na prvý pohľad), chvíľu som si myslela, že sa ani nevyzlečiem… No veď sa pozrite sami…

Dreveným chodníčkom prejdeš ku “kadi” – drevenej nádržke pre jedného človeka, do ktorej priebežne priteká svieža pramenitá voda. Juuuuj, to je dobrota. Pre tých, ktorým je kaďa málo, hneď poniže nej sa hadí potok.

No a keď nás Andrej vpustil dnu, malou predsienkou, vhodnou na prezliekanie, sme prešli do samotnej sauny. Drevo v peci si veselo praskalo, potôčik za stenou trilkoval svoju melódiu, sviečky dotvárali naturálnu atmosféru. Na tele mi povyskakovali prvé kvapôčky potu ako predzvesť nezvyčajného zážitku.

Saunová izba nemá okná a tak svetlo (alebo lepšie polotma ?) bolo teplulinké, tvorené len ohňom z piecky a sviečkami. Andreja sme poslali domov, zhodili sme zo seba civilné oblečenie (aj povinnosti z celého týždňa) a obalili sme sa do nezvyčajného zážitku. Teplotu v saune sme si regulovali prikladaním polienok a reguláciou na dvierkach pece. Romantiku tejto chvíle sme prerušovali iba chladením sa v pramenitej vode v naturálnej kadi (a, samozrejme, neustálym fotografovaním). Verte, že endorfíny a neskutočná úľava vyprskovali na povrch rýchlosťou tvorby kropajov potu v saune a naskákaní husej kože po ochladení.
                    
Jasné, že sme sa saunovali v našich škriatkovských saunových čiapočkách a čepčekoch (že ale pasovali do tejto prírodnej krásy ?). Mimochodom, v našej saune sú Ti k dispozícii. Alebo sa Ti zapáčili a “musíš” takú čapurdu mať ? Napíš, vyberieš si… Vhodná aj ako darček saunamilovníkovi.

   

V Dúbravickej saune Kunsdorf sme strávili tri malebné hodiny. Človeku by sa v nej však chcelo ostať oveľa dlhšie.Túto saunu Vám už lepšie neopíšem, túto saunu treba vidieť. Čo vidieť, ju treba ZAŽIŤ !!! Chlapci z Dúbravice to vymysleli fakt dobre. Poklona.

A ak sa Ti nechce cestovať až do Dúbravice, príde Mobilná sauna k Tebe domov. Alebo tam, kde práve si.